Ilustračný obrázok k článku Veľké tajomstvo Bojnického zámku: Kde sa skrývala hradná mučiareň?
Zdroj: TASR/František Iván

Veľké tajomstvo Bojnického zámku: Kde sa skrývala hradná mučiareň?

Na zámku v Bojniciach bola kedysi hradná mučiareň, o čom majú svedčiť aj viaceré záznamy z pohnutej histórie.

Kultúra
Kultúra

Veľké tajomstvo Bojnického zámku: Kde sa skrývala hradná mučiareň?

Na zámku v Bojniciach bola kedysi hradná mučiareň, o čom majú svedčiť aj viaceré záznamy z pohnutej histórie.

Ilustračný obrázok k článku Veľké tajomstvo Bojnického zámku: Kde sa skrývala hradná mučiareň?
Zdroj: TASR/František Iván

Niekdajší hrad v Bojniciach v sebe ukrýval i hradnú mučiareň. Po poslednej prestavbe objektu na prelome 19. a 20. storočia zanikla, no o jej existencii svedčí niekoľko záznamov.

Mučiareň

„V matrike úmrtí bojnickej farnosti nachádzame zápis z 27. decembra 1777, že o štvrtej hodine vo väznici bojnického hradu – in arresto Arcis Bajmocz – vo veku 47 rokov zomrel Juraj Dian. Pomazania umierajúceho sa mu nedostalo, z čoho môžeme usúdiť, že zomrel náhle. Ak miestom úmrtia bola hradná mučiareň, nad príčinou úmrtia nemusíme dlho premýšľať," načrtol archivár Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea Bojnice Erik Kližan na webe SNM s tým, že muža pochovali dva dni po smrti na starom cintoríne v okolí bojnického kostola.

V hradnej mučiarni podľa neho skonal 13. októbra 1783 i 38-ročný Ján Čakatur, tentoraz už zaopatrený sviatosťami, s najväčšou pravdepodobnosťou na ňom vykonali hrdelný trest.

Vzbura žien

Hradnú mučiareň tiež nepriamo spomína i iný záznam o unikátnej a známej Vzbure prievidzských žien z roku 1771.

„Ženy (a s nimi i niekoľko sympatizujúcich mužov), ktoré sa vzbúrili proti neprávosti bojnického panstva, boli po potlačení vzbury potrestané palicovaním. Skôr ako došlo k rozsudku, ženy pochytali a ich priznanie získali aj násilnou cestou, a to v Bojniciach, v hradnom väzení. Trest 40 až 60 rán korbáčom vykonali na tom istom mieste alebo na výstrahu ostatným na prievidzskom námestí," priblížil Kližan.

Vzopreli sa zemepánovi

Pravdepodobne posledný záznam o existencii mučiarne na bojnickom hrade podľa neho pochádza z revolučného roku 1848, keď sa obyvatelia handlovskej doliny vzopreli ďalšiemu odovzdávaniu poddanských dávok zemepánovi a vďaka novým zákonom si privlastnili urbársku pôdu.

„Ale zemepán si zaumienil zobrať svoje násilím. Vzbúrencov dal pochytať, uväzniť a v noci boli v hradnej väznici palicovaní, korbáčovaní alebo virgasovaní. Richtári obcí handlovskej doliny podali voči zlovôli bývalého zemepána sťažnosť na uhorské ministerstvo. Jej výsledok nepoznáme. V roku 1848 sa však úloha bojnickej hradnej mučiarne či hladomorne skončila. Neskôr celkom zanikla," doplnil archivár múzea.

Podzemné miestnosti

Múzeum presne nevie, kde sa nachádzala hradná mučiareň, jednou z možností však je podzemný priestor pod Stĺpovou sieňou. Dve podzemné miestnosti nemajú žiadne okná, len dvojicu vetracích šácht.

„O dávnom využití tohto miesta svedčia nápisy na stenách. Tri letopočty – 1774, 1790, 1804 – a niekoľko iniciál, pravdepodobne mien väznených. Pripomínajú zabudnutú kapitolu dejín Bojnického zámku," dodal Kližan.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné

Správy z hornej Nitry

Zdroj: TASR
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie

SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM

SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie