V múzeu sprístupnili výstavu o 120-ročnej histórii korunovej meny

Históriu korunovej meny na paneloch, ale aj originálnych minciach a bankovkách, ktoré sa používali v jednotlivých obdobiach, približuje výstava Nie je koruna ako koruna. Výstavu dnes sprístupnili verejnosti v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi pri príležitosti 120. výročia jej zavedenia v roku 1892.

Monika Földešiová
Ilustračný obrázok k článku V múzeu sprístupnili výstavu o 120-ročnej histórii korunovej meny
Foto: Monika Földešiová

„Za zakladateľa korunovej meny sa považuje rakúsko-uhorský cisár František Jozef I., ktorý schválil zákony o používaní koruny ako platobného prostriedku,“ informuje autorka výstavy, numizmatička múzea Anna Čechová. O korunovej mene, ktorá sa na území Slovenska používala až do 1. januára 2009, keď ju vystriedalo euro, vie zaujímavo rozprávať. Napríklad, že koruna v Rakúsko-Uhorsku vystriedala pôvodné platidlo zlatý, ktorý však bol paradoxne krytý striebrom. Koruna však už bola krytá zlatom, pretože v tom období v Amerike objavili značné ložiská striebra, ktoré následne stratilo zo svojej hodnoty. Počas 1. svetovej vojny sa mince pre nedostatok farebných kovov razili aj zo železa.

Medzníkom korunovej meny bol rok 1918, vznik Československa. Vtedajšia vláda sa rozhodovala, akú menu zaviesť. Návrhy boli na sokol alebo frank. Napokon vyhrala koruna, ale staré bankovky kolkovali a tie ako vždy pri ďalších zmenách platili do vytlačenia nových peňazí, konštatovala Čechová. Dodala, že prvou československou štátovkou bola stokorunáčka krytá majetkom štátu a od roku 1921 sa v kremnickej mincovni začali raziť aj mince.

Československé peniaze platili do vzniku Slovenského štátu v marci 1939. Prvé zo slovenských štátoviek v hodnote 10 a 20 korún slovenských sa dostali do obehu ešte v tom istom roku. Mince od desaťkoruny vyššie razili zo striebra. Ku koncu vojny však túto menu znehodnotila inflácia a v roku 1945 bola opätovne na celom území Československa zavedená spoločná mena – Kčs. Korunu však ohrozoval prídelový systém a čierny trh. To napokon viedlo k radikálnej menovej reforme v roku 1953. Tá sa uskutočnila podľa vzoru Sovietskeho zväzu, kde bankovky kvôli utajeniu aj vytlačili. Výmena peňazí bola rýchla, trvala iba štyri dni. Znamenala pre ľudí silný psychický šok spojený s pocitom krivdy, pretože ľudia v značnej miere prišli o svoje úspory.

Na ďalšie míľniky korunovej meny si už mnohí obyvatelia Slovenska väčšinou spomínajú, uviedla autorka výstavy. Známa bola 25-korunáčka s motívom husitského hnutia a portrétom Jána Žišku, ktorá vyšla v roku 1958. V roku 1965 sa do menovej sústavy kovového obeživa dostali trojkoruna a päťkoruna. V časoch normalizácie po roku 1968 vytlačili 20-korunovú bankovku. Stala sa však terčom hľadania rozličných inotajov a tvrdilo sa, že je tam znázornená tvár Jána Palacha v plameňoch. Ten sa upálil na protest proti prítomnosti sovietskych vojakov, vysvetlila Čechová. Podľa nej táto skutočnosť, ale aj zastaranosť a rozmerová nesúrodosť bankoviek podnietili rozhodnutie o modernizácii sústavy československých bankoviek v roku 1973. Všetky grafické návrhy napokon vytvoril Albín Brunovský, už vtedy svetovo známy výtvarník.

Po roku 1989 prestali tlačiť stokorunáčky, pretože bol na nej zobrazený prvý robotnícky prezident Klement Gottwald a zmenil sa aj vzhľad československých mincí, a to na základe nového štátneho znaku, z ktorého okrem iného zmizla hviezda. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky už tlačili bankovky navrhnuté Jozefom Bubákom. Tie sú ešte stále v pamäti obyvateľstva. V roku 1995 sa sústava bankoviek rozrástla o 200-korunáčku a 5000-korunáčku. Platili až do prijatia eura, uzatvára svoje rozprávanie autorka výstavy. Zároveň pripomína, že niektorí skeptici pripúšťajú opätovný návrat koruny.

Výstava potrvá do 26. novembra 2012.

Zdroj: TASR