Popolcová streda je začiatkom 40-dňového pôstu.
Hlavným zmyslom tohto dňa je pripomenúť veriacim rímskokatolíckej cirkvi ľudskú pominuteľnosť, dôležitosť pokánia, potrebu prehĺbiť vieru v Boha a lásku k blížnym.
Popolcová streda je spojená aj s dodržiavaním pôstu, najmä zdržiavania sa mäsitých pokrmov. Súčasťou liturgie v tento deň je požehnanie popola a kňazi značia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium“. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu.
V rímskokatolíckej cirkvi predveľkonočný pôst trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, ktorá tentokrát pripadne na 4. apríla.
Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) sa Popolcová streda považuje za začiatok pôstneho obdobia, i keď sa zväčša neslávi. Evanjelici, podobne ako veriaci Reformovanej kresťanskej cirkvi a niektorých ďalších, kladú dôraz najmä na nadchádzajúcu prvú pôstnu nedeľu – 21. februára.
V cirkvách byzantského obradu – gréckokatolíckej a pravoslávnej – sa predveľkonočný Veľký pôst začal už v pondelok 15. februára.
Zdroj: internet, TASR