Naši kováči obnovujú vzácne pamiatky aj vo Versailles: Pozrite, aké parádne kúsky ukuli
Nitrianske Pravno bolo dejiskom stretnutia umeleckých kováčov. Prišli z celého Slovenska a zahraničia aby ukázali svoje parádne kúsky. Pozrite, kde všade skončili ich diela.
Na podujatí Jurčove dni sa stretlo počas slnečnej soboty spolu 45 umeleckých kováčov, absolventov remeselníckej strednej školy v Kremnici, z celého Slovenska i zo zahraničia. Súčasťou bola aj výstavka umeleckých diel z ich komornej tvorby.
Hold učiteľovi
Stretnutie pomenovali po Benediktovi Jurčovi, svojom učiteľovi umeleckých remesiel zo Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva, na ktorú sa kremnická Stredná umelecko-priemyselná škola, založená ešte v roku 1966, pretransformovala. Počas svojej učiteľskej praxe, za viac ako 48 rokov, čo učí umeleckých kováčov, tento odbor vyštudovalo vyše 350 mladých ľudí.
"Som rád, že väčšina sa tomuto ťažkému, nie jednoduchému remeslu nespreneverila. Dôkazom je, že po celom Slovensku stále existuje 56 kováčskych dielní, ktoré majú svoje logo a uznávanú značku. Mnohí sa uchytili pri reštaurovaní kovových brán, mreží a iných súčastí zámkov hradov a iných historických budov, kde musia používať pôvodné techniky ako v minulosti,“ priblížil Jurčo.
Ako pokračoval, umeleckí kováči zo Slovenska majú dobré meno aj v zahraničí. Viacerí sa uchytili a reprezentujú slovenskú školu napríklad v Nemecku, Francúzsku i v USA.
„Napríklad bratia Peter a Pavol Štafenovci zo Žiliny. Prvý má už niekoľko rokov svoju dielňu vo Francúzsku, podieľal sa na obnove pamiatok, napríklad aj vo Versailles. Pavol patrí medzi najzručnejších kováčov na Slovensku a venuje sa aj drahým kovom a vzácnym kameňom. Sú však aj takí, ako Ján Konuš z Dolnej Vsi, ktorý pokračoval v štúdiu na Akadémii umenia v Banskej Bystrici a stal sa renomovaným sochárom,“ pochválil sa svojimi žiakmi Jurčo. Priznal sa však, že v tomto roku ako pedagóg končí, odchádza do dôchodku. Štafetu v škole preberá jeho bývalý žiak, Juraj Cinkanič.
Kováči v akcii
Stanislav Žilavý z Nitrianskeho Pravna dokončoval pred divákmi ručne kovanú ozdobnú veľkú bránu. Skupina francúzskych umeleckých kováčov spoločne kovala spomienkovú plastiku na podobné stretnutia. Branislav Morávek, Tomáš Šiagy a Ján Konuš zasa kuli vtipnú plastiku – fotografa so starým mechovým fotoaparátom, prikrytého plachtou. Po dokončení a pozinkovaní sochu umiestnia v parku, uprostred Nitrianskeho Pravna.
Ojedinelá galéria na Slovensku
Umeleckí kováči sa dohodli, že tie diela, ktoré na stretnutí vytvoria, venujú obci, aby tak postupne vytvorili ojedinelú a originálnu galériu tohto druhu umenia na Slovensku.
Prvú plastiku s názvom Znovuzrodenie zhotovil so svojimi pomocníkmi v kováčskej dielni v obci Dedina mládeže pri Komárne Titus Angyla. Chce ňou vyjadriť snahu umeleckých kováčov o zachovanie tohto nezvyčajne ťažkého, ale podľa neho krásneho remesla, ktoré nie je obyčajným remeslom, ale poslaním.
