Spartakiáda, kalamáre i meotar: TAKTO si zaspomínali miestni učitelia na vyučovanie za socializmu
Tablety, počítače či smartphony, ktoré sa dnes používajú na výučbu boli v tej dobe absolútne sci-fi. Ako sa cítili naši rodičia, starí rodičia a prarodičia v školských laviciach. Túto otázku sa snažila priblížiť Retro hodina na základnej škole v Handlovej.
Ako prebiehalo vyučovanie na začiatku 20. storočia, počas socializmu, ale aj to, ako vyzerala spartakiáda, priblížila dnes širokej verejnosti Retro hodina na Základnej škole na Školskej ulici v Handlovej. Podujatie, z ktorého prípravou pomáhali všetci žiaci i učitelia, bolo súčasťou Týždňa vzdelávania v Handlovej.
Myšlienka pripraviť Retro hodinu vznikla v súvislosti s otvorením novej prírodovednej učebne a učitelia rozmýšľali, ako túto udalosť zatraktívniť. „Kolegovia prišli s tým, že vytvoríme Retro hodinu. Najskôr sme mysleli, že použijeme len meotar a prehrávače, také tie socialistické veci. Táto myšlienka nás však chytila tak za srdce, že sme začali chodiť po našich starých rodičoch a povalách a hľadali sme rôzne staré veci. Na to sme sa rozhodli, že vytvoríme hodinu zo začiatku 20. storočia, ukážky hodín zo socialistického obdobia a tejto najnovšej učebni, ktorú sme otvorili,“ uviedla riaditeľka školy Ľudmila Pogádlová.
Priznala, že so zháňaním starých učebných pomôcok bolo veľa práce, pedagógom však okrem iných pomohla aj škola vo Veľkých Ripňanoch, ktorá zapožičala glóbus z roku 1913. U jedného pána sa našiel na povale šlabikár z roku 1930 a jeden z kamarátov dal až v Košiciach ušiť trenírky pre chlapcov na spartakiádu. „Oslovili sme aj múzeum školstva v Bratislave, ktoré nám ochotne zapožičalo najstaršie pomôcky, ako je tabuľka s griflíkom a kalamár,“ doplnila.
Podľa učiteľky Evy Petrášovej ukážka vyučovania zo začiatku 20. storočia priblížila najzáživnejšie momenty, rarity, ktoré mohli zaujať a prekvapiť. „Nebolo dostatok učebníc a hlavne v dedinách. Chudobné deti nemali peniažky na to, aby si ich mohli dovoliť, museli aj v zime chodiť bosé alebo do školy neprišli. Čítali sa rozprávky, najdôležitejšie predmety boli písanie, čítanie a počítanie,“ ozrejmila.
„Páčila sa mi tá úcta k autoritám a deti si nemohli naozaj dovoliť na vyučovaní to, čo si môžu dnes. Sú podporené mnohokrát ešte rodičmi,“ reagovala Petrášová na otázku, čo by sa mohlo zo začiatku minulého storočia preniesť do vyučovania súčasnosti.
Zariadenie novej prírodovednej učebne, ktorá reprezentovala vyučovanie v tomto období, financovala škola prevažne zo svojich vlastných prostriedkov. Gumolit, inštaláciu elektriny a vody zabezpečili sponzori, tablety i interaktívnu tabuľu získala ZŠ cez národný projekt. Náklady na zriadenie učebne predstavovali zhruba 6000 eur.
Foto: ilustračné